Jednoduchý opar je najbežnejšou vírusovou infekciou, ktorá postihuje kožu človeka. Prejavuje sa typickými kožnými a slizničnými zmenami. Typická je tendencia k chronickým recidívam pri oslabenej imunite ľudského organizmu.
Čo spôsobuje herpes?
Vyvolávateľom ochorenia je DNA Herpesvirus hominis (HSV), ktorý je v ľudskej populácii mimoriadne rozšírený. Jediným hostiteľom je človek. Prvotnú infekciu herpesvírusom I. typu – HSV 1, ktorý vyvoláva charakteristické kožné prejavy na perách, tvári a ďalších oblastiach mimo genitálií, zvyčajne človek prekoná v detskom veku medzi 1-5 rokom života a to aj bez klinických prejavov alebo v podobe herpetickej gingivostomatídy.
Aké sú prvé príznaky herpesu?
Organizmus najskôr prekoná prvotnú infekciu. Zdrojom je priamy styk s infikovanými sekrétmi – ústami či genitáliami. Vírus sa usídľuje v imunitne oslabených bunkách kože a slizníc. Prvé príznaky sa zjavujú po 1-4 dňoch:
– pálenie,
– svrbenie,
– napätie až bolestivosť postihnutej oblasti kože alebo sliznice
Na zapálenej spodine sa rýchlo tvoria pľuzgieriky s priehľadným tekutým obsahom. Pľuzgieriky majú väčšinou veľkosť špendlíkovej hlavičky, sú viacpočetné a môžu splývať. Ich obsah sa často skalí. Pozvoľne zasychajú prípadne ich stena praskne, čím vznikajú bolestivé erózie a chrasty žltej farby zo zaschnutého sekrétu.
Je herpes infekčný?
Tekutina vytekajúca z oparu je vysoko nákazlivá, preto sa treba kontaktu s postihnutým vyhnúť. Dôležité je počas prepuknutia ochorenia dodržiavanie hygienického režimu – používať vlastné uteráky, posteľné obliečky, osušky, príbory a riad. Zásadnou pri zabránení šírenia vírusu z človeka na človeka je aj prísna hygiena rúk.
Kde sa herpes prejaví?
Jednoduchý opar sa hojí bez jazvy. Typickým miestom výsevu jednoduchého herpesu sú pery, okolie úst a vonkajšie pohlavné orgány. Ochorenie môžu sprevádzať aj celkové príznaky ako zvýšená telesná teplota, únava, podráždenosť či malátnosť a regionálny zápal lymfatických uzlín. Infekcia sa môže šíriť do iných lokalít autoinokuláciou. Takýmto spôsobom vzniká napríklad herpes nechtu, krku či ucha.
Bez adekvátnej terapie trvá ochorenie 1-6 týždňov. Po prekonaní ochorenia je veľmi častý jeho opätovný výskyt, ba aj v mesačných intervaloch. Herpetický vírus sa po prvotnej infekcii udomácňuje v bunkách nervových ganglií.
Odtiaľto v prípade rôznych provokačných momentov, ako intenzívne opaľovanie v letných mesiacoch, menštruácia, chrípkové stavy, prechladnutie, pôsobenie chladu či psychické vyčerpanie, nastáva tzv. znovuvzplanutie kožných prejavov nákazy.
Opätovné prepuknutie je oslabenému organizmu ohlasované 24 až 48 hodín vopred tzv. prodrómami, ako pálenie, svrbenie, mravenčenie, citlivosť či bolesť. Len čo raz vírus vyvolávajúci opar vnikne do ľudského organizmu, už sa ho človek nezbaví.
Najčastejšími komplikáciami herpetickej infekcie sú herpetická encefalitída (psychiatrické a neurologické príznaky – najčastejšie zmätenosť, záchvaty, meningeálne príznaky), herpetická sepsa u novorodencov (horúčka, postihnutie vnútorných orgánov) a herpetická keratokonjunktivitída (ulcerácie na rohovke až slepota).
Čo na herpes na ústach?
Najbežnejším liečivom je virostatikum acyklovir a jeho príbuzné látky – valacyklovir, foscarnet či cidofovir. Používa sa v kréme, tabletách, pri ťažkom priebehu v infúznej podobe. Vedľajšie účinky sú väčšinou mierne – nauzea, vracanie, zmätenosť, bolesti hlavy či únavnosť. Odporúčané je dávkovanie 5 krát denne každé 4 hodiny s nočnou pauzou.
Vhodným doplnkom virostatickej liečby je použitie imunomodulačnej liečby, predovšetkým pri opakovaní ťažkostí. Sem patrí inosinum pranobexum, ktorý posiľňuje oslabenú bunkovú imunitu a tiež prípravky ako echinacea purpura či beta-1,3-D-glukan.
Podpornou fyzikálnou terapiou je aj tzv. polarizované svetlo (bioptrónová lampa) – polychromatické o vlnovej dĺžke 500-2 500 nm. Aktivuje tiež makrofágy a fibroblasty, teda bunky lokálneho imunitného systému. Odporúčaná je aplikácia svetelnej terapie 3x denne po dobu 10 minút do vyhojenia.
Aký vitamín chýba pri herpese?
Najdôležitejšie látky pri prevencii infekcie HSV-1 sú vitamín C, vitamíny skupiny B a zinok. Tieto látky sú obsiahnuté v potravinách ako jablká, citrusové plody, čerešne, čierne ríbezle, paprika, chren, brokolica. Dužina citrusových plodov je obzvlášť bohatá na bioflavonoidy, ktoré udržujú zdravú pokožku. Zinok je obsiahnutý v orechoch, chudom mäse, či semiačkach.
Tradičnou radou prírodnej medicíny je aj med, ktorým naše staré mamy zvykli potierať postihnuté miesto už pri pocitoch svrbenia a mravenčenia.
