Naša koža nás definuje a určuje náš vonkajší vzhľad. Predstavuje ochrannú bariéru medzi naším telom a vonkajším svetom. Bezprostredne nás chráni pred škodlivými vonkajšími vplyvmi ako nežiadúce žiarenie, mikroorganizmy či chemické látky. Musíme sa do nej vedieť zmestiť po celý náš život. Väčšina zmien vo vnútri nášho organizmu sa skôr či neskôr prejavuje aj na koži.
Prinášame vám 5 zaujímavostí, ktoré ste možno o tomto nevyhnutnom orgáne ľudského tela netušili.
- Koža nie je najväčším orgánom ľudského tela čo sa plochy týka. Ak by sme z nej vyzliekli dospelého človeka a rozprestreli ju na zem, zabrala by plochu 1,6-2 m2. Ak by sme však to isté spravili s tenkým črevom dospelého človeka, ktorého je 4-5 m, tak by plocha zabrala veľkosť jedného futbalového ihriska.
- Koža má na našom tele rôznu hrúbku. Najtenšiu vrstvu máme na očných viečkach – okolo 0,3-0,5mm. Najhrubšiu kožu máme na stupajach a dlaniach, okolo 5 mm.
- Prehnaným umývaním a oplachovaním sa kožný film narušuje. Obnovuje sa za 1-2 hodiny, na celom tele aj po 5 hodinách.
- Taliansky lekár a filozof Girolamo Mercuriale v roku 1572 v Benátkach napísal dielo De morbis cutaneis – O chorobách kože. Ide o prvú odbornú literatúru venovanú kožným ochoreniam.
- Langerove línie predstavujú línie štiepateľnosti kože, ktoré sa využívajú v chirurgii ako „vodiace čiary“ chirurgických rezov. Výsledná jazva po zhojení je tak minimálna, ak je vedená súbežne v tejto kožnej línii.
A zaujímavosť navyše – na dlaniach, plôškach a prstoch vytvára tzv. papilárne línie – súvislé vyvýšené reliéfy, ktoré sa spájajú do obrazcov – dermatoglyfov. U každého človeka sú jedinečné a nezameniteľné a využívajú sa ako dôkaz pri vyšetrovaní v kriminalistike.
Váš doktor Michal
